lonely

Tá nekonečná dilema. Ubehlo už toľko času, čo som napísala posledný článok. Toľko sa toho zmenilo. Tá láska nebola až taká silná, ako som si myslela. A možno som si znova zamenila dojmy s pojmami.Zdá sa mi to tak dávno. Už celú večnosť. Tá nekonečná úľava.

Teraz znova riešim. Iného. Tentokrát to možno nie je láska, ale má šancu v čosi také prerásť. Začalo sa to tak, ako som nikdy nechcela, aby sa vzťah začal. Presne z toho zlého konca. Akcia, alkohol, prechádzka..spoločný pohľad na hviezdy.. Po dlhom čas mi niekto stískal ruku, hladkal ma po vlasoch...Vymýšľali sme spolu nové súhvezdia. A ráno tá tupá bolesť v duši. Tá, ktorá avizuje, že som čosi prešvihla. Imaginárne lanko tam niekde vo mne. Au. Hups.

Tak mi ráno z toho vyšlo, musíme sa porozprávať. štvalo ma, že to nenapadlo jeho. Ten rozhovor. To, že o sebe povie, že je hanblivý, ho neospravedlňuje. Chlap má konať. Rozprávali sme sa. Nič nebolo, bol to len úlet. Áno, máš pravdu, prisvedčil. Kamaráti? Kamaráti. Vyriešené. Usmev na tvári aj na duši.Konečne som urobila čosi v súlade so sebou samou.

A ďalší deň mi to došlo. Ja ho vlastne možno chcem. Aj napriek zlému začiatku. Dá sa začať aj dvakrát. Boli sme vonku, a bolo mi s ním super. Prelomila som svoje bariéry, ktoré spočívali hlavne v tom, že je mladší.

Žeby som mala byť konečne šťastná? Zas zádrheľ. Rodina. Naši, ktorí mi prízvukujú, čo odo mňa chcú. Konzervatívni naši. A mne sa tiež z tej ich konzervy ušlo. Preto to silné svedomie. Za ktoré som im vďačná. Zaradiť sa do stáda mulíc, to som nikdy nemala v úmysle. Ale moja romantická duša trpí. Opäť a zas. Viem, že toto by sa mi určite nepáčilo a viem, že to nie je pre môj život to najlepšie. Totiž, ja nerozmýšľam v rovine tu a teraz, keď niečo začnem, bude to na celý život a tak k tomu aj pristupujem.

A basta.

Len čo s tým? Poraďte..